Heart-Rate Zones

Kedy upraviť tepové zóny pri zmene kondície

Tepové zóny sú pásma intenzity. Pulz8 počíta ich hranice ako percentá z maximálneho tepu, teda najvyššej frekvencie, ktorú srdce dosiahne pri maximálnom úsilí. Zlepšenie kondície si len zriedka vyžiada prepočet zón. Tréning môže posunúť hranicu, po ktorú je rovnomerná záťaž ešte pohodlná. Umožní tiež zvládnuť viac pri rovnakom tepe. Maximum sa pritom mení len málo, ak vôbec. Uloženú hodnotu upravte až vtedy, keď máte dôveryhodný podklad na jej spresnenie. Ak sa známy tréning zdá ľahší, pokrok zvyčajne uvidíte na rýchlejšom tempe alebo vyššom výkone v tej istej zóne.

Ktoré ukazovatele sa pri tréningu menia

Hranice zón závisia od maximálneho tepu. Ďalšie dva ukazovatele pomáhajú vysvetliť, ako sa s kondíciou mení náročnosť tréningu.

  • Submaximálny tep je tep pri pevne určenej záťaži nižšej než maximum. Dá sa sledovať napríklad pri veslovaní rovnakým tempom alebo pri bicyklovaní s rovnakým výkonom vo wattoch.
  • Prahy sú intenzity, pri ktorých sa dýchanie začne zrýchľovať výraznejšie alebo začne strmšie stúpať hladina laktátu v krvi. Laktát vzniká pri spracovaní cukrov. Prvý prah približne označuje hornú hranicu pohodlnej záťaže, ktorá sa dá udržať v rovnomernom tempe. Nad ním je ťažšie plynulo hovoriť.

Maximálny tep ovplyvňuje najmä vek

Vek vysvetľuje väčšinu rozdielov v maximálnom tepe medzi dospelými. Metaanalýza Tanaku a kolegov z roku 2001 spojila výsledky 351 štúdií s 18 712 zdravými dospelými. Vyšiel z nej odhad 208 − 0,7 × vek. Pravidelná pohybová aktivita účastníkov súvislosť medzi vekom a maximálnym tepom nemenila.

Tanakov tím porovnával rôznych ľudí. Gellish a kolegovia v roku 2007 sledovali zmeny u tých istých ľudí v čase. Analyzovali 908 záťažových testov s maximálnym úsilím od 132 členov jedného univerzitného fitnescentra. Záznamy pokrývali 25 rokov. Výsledkom bol veľmi podobný vzorec 207 − 0,7 × vek. Maximálny tep teda klesá približne o 0,7 úderu za minútu ročne. Za päť rokov sú to asi 3 až 4 údery za minútu.

Aj tréning môže maximum mierne posunúť. Zavorsky v prehľade z roku 2000 zhrnul štúdie dospelých so sedavým spôsobom života aj vytrvalostných športovcov. Podľa prehľadu môže aeróbny tréning, teda vytrvalostná záťaž, pri ktorej telo získava energiu najmä za účasti kyslíka, znížiť maximálny tep o 3 až 7 %. Po ukončení tréningu môže maximum opäť stúpnuť. Autor upozornil, že dôkazov je málo a výsledky treba posudzovať opatrne.

V projekte HERITAGE Family Study trénovalo 507 zdravých, dovtedy pohybovo neaktívnych dospelých 20 týždňov na bicyklových ergometroch, teda stacionárnych bicykloch s meraním výkonu. Pri maximálnej záťaži im tep po tréningu klesol len mierne.

Pokrok vidno na tepe pri rovnakej záťaži

Po zlepšení kondície srdce pri rovnakej záťaži bije pomalšie. V štúdii HERITAGE mali účastníci po tréningu pri bicyklovaní s výkonom 50 W štatisticky významne nižší tep. Podľa analýzy sa pokles pravdepodobne nedal vysvetliť len náhodou. Pokojový tep, teda tep v pokoji, klesol podľa skupiny o 2,7 až 4,6 úderu za minútu.

Veľkú časť rozdielu vysvetľuje väčší tepový objem, čiže množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí pri jednom údere. Ak srdce pri každom údere prečerpá viac krvi, na rovnakú záťaž mu stačí menej úderov.

Pri rovnakom tempe veslovania alebo rovnakom výkone na bicykli sa tak tep na obrazovke zobrazí nižšie na stupnici zón. Kto po tréningovom bloku naďalej cvičí v zóne 3, zvyčajne v nej udrží rýchlejšie tempo alebo vyšší výkon než predtým. Hranice zón pritom stále zodpovedajú maximálnemu tepu.

Najviac sa môžu posunúť prahy

Prahy sa tréningom môžu posunúť najmä u ľudí, ktorí začínajú so slabšou kondíciou. V štúdii Hurleyho a kolegov z roku 1984 trénovalo 8 mužov počas 12 týždňov. Ich VO₂max, teda najväčšie množstvo kyslíka, ktoré telo dokáže za minútu prijať a využiť, stúplo o 26 %. Pred tréningom dosiahla koncentrácia laktátu v krvi 2,5 milimólu na liter pri záťaži na úrovni 68 % VO₂max. Po tréningu na to bolo treba dosiahnuť 75 % VO₂max.

Londeree v metaanalýze 34 štúdií z roku 1997 zaznamenal veľký posun prahov u predtým pohybovo neaktívnych ľudí. U trénovaných účastníkov bol posun menší a štatisticky nevýznamný. Výsledky u nich nedali dosť istoty na to, aby sa dal pozorovaný posun odlíšiť od náhody.

V oboch prácach výskumníci určovali prahy podľa spotreby kyslíka. Z toho, že prah zodpovedá vyššiemu percentu VO₂max, ešte nevyplýva, že mu zodpovedá aj vyššie percento maximálneho tepu. V štúdii HERITAGE totiž účastníkom po tréningu namerali nižší tep aj pri rovnakom percente VO₂max. Po tréningu dokážu začiatočníci udržať rýchlejšie tempo alebo vyšší výkon ešte pod prahom. Kde prah leží na stupnici zón, treba overiť priamo podľa tepu. Uložené maximum pritom môže zostať rovnaké.

Ako rozoznať pokrok od bežného kolísania tepu

Tep pri rovnakej záťaži zo dňa na deň kolíše. V štúdii Lambertsa a kolegov z roku 2004 absolvovalo 44 mladých dospelých rovnaký bežecký test so záťažou nižšou než maximum päť dní za sebou, vždy v rovnakom čase. Najmenšie rozdiely boli v úseku pri približne 90 % maximálneho tepu. Aj tam sa hodnoty medzi dňami líšili v priemere o 5 úderov za minútu. V ľahších úsekoch kolísali viac. Mimo laboratória sa pridáva vplyv spánku, tepla, kofeínu a množstva tekutín v tele.

Ak je pri rovnakej záťaži tep raz o 5 úderov za minútu vyšší alebo nižší než zvyčajne, z takého rozdielu sa nedá spoľahlivo usudzovať na zmenu kondície ani maximálneho tepu. Väčšiu váhu má rozdiel, ktorý sa opakuje pri viacerých tréningoch v podobných podmienkach.

O koľko sa hranice zón posunú pri nižšom maxime

Nasledujúci výpočet slúži na ilustráciu a nepredpovedá zmenu u konkrétneho človeka. Zóna 2 sa v Pulz8 začína na 60 % uloženého maxima, zóna 3 na 70 %, zóna 4 na 80 % a zóna 5 na 90 %. Tabuľka porovnáva hranice v úderoch za minútu pri uloženom maxime 185 a pri hodnotách nižších o 3 % a o 7 %. Ide o krajné hodnoty rozpätia z uvedeného prehľadu.

Začiatok zóny Maximum 185 Maximum 179 (o 3 % nižšie) Maximum 172 (o 7 % nižšie)
Zóna 2 (60 %) 111 107 103
Zóna 3 (70 %) 130 125 120
Zóna 4 (80 %) 148 143 138
Zóna 5 (90 %) 167 161 155

Pri poklese maxima o 3 % sa hranice posunú o 4 až 6 úderov za minútu. To je približne toľko, o koľko môže tep kolísať medzi dňami. Pokles o 7 % posunie hranice o 8 až 12 úderov za minútu, čo už môže zmeniť zobrazenú farbu pri rovnomernom úsilí. Päť rokov starnutia zodpovedá poklesu maxima približne o 3,5 úderu za minútu a posunu hraníc o 2 až 3 údery za minútu.

Kedy upraviť uložené maximum

  • Spoľahlivo nameraný tep nad uloženým maximom. Ak záznam zo snímača pri náročnej záťaži ukáže vyšší tep bez výkyvu spôsobeného chybou merania, uložená hodnota je príliš nízka. Ako taký záznam posúdiť, vysvetľuje článok o maximálnom tepe.
  • Niekoľko rokov starý odhad podľa veku. Ak je maximum vypočítané zo vzorca, prepočítajte ho raz za niekoľko rokov podľa veku. Namerané maximum je spoľahlivejší podklad ako výsledok ktoréhokoľvek vzorca.
  • Zmena liečby. Niektoré lieky znižujú tep pri záťaži. Patria k nim betablokátory, ktoré tlmia účinok adrenalínu na srdce. O vhodnej intenzite sa poraďte s lekárom, ktorý liek predpisuje. Samotná zmena čísla na tabuli jeho odporúčanie nenahradí.

Ľahší pocit pri tréningu, nižší tep pri známej záťaži aj viac času v nižšej farebnej zóne pri rovnakom tempe sú očakávané účinky tréningu. Uložené maximum kvôli nim netreba meniť.

Prvý prah overujte samostatne pomocou testu rozprávania, pri ktorom náročnosť záťaže odhadnete podľa toho, ako ľahko sa vám hovorí. Test zopakujte a zapíšte si tep pri poslednej vete, ktorú dokážete vysloviť bez ťažkostí. Tak sa dá sledovať, kam až siaha pohodlná rovnomerná záťaž. Tréningové programy v spomenutých štúdiách trvali 12 až 20 týždňov. U členov skupiny, ktorí s tréningom začínajú, je preto rozumné overiť prah po približne rovnako dlhom tréningovom bloku. Trénovaní ľudia pravdepodobne zaznamenajú menšie zmeny.

Hlavné body

  1. Uložené maximum prehodnoťte, iba ak ho prekročí spoľahlivo nameraný tep, ak je odhad podľa veku starý niekoľko rokov alebo ak sa zmení liečba.
  2. Merajte pokrok pri rovnakej záťaži. Nižší tep pri rovnakom tempe alebo výkone ukáže zlepšenie kondície jasnejšie než zmena zón.
  3. Hľadajte opakovaný rozdiel v podobných podmienkach. Odchýlke asi 5 úderov za minútu pri jedinom tréningu neprikladajte váhu.
  4. Overte prvý prah po tréningovom bloku, najmä u ľudí, ktorí s tréningom začínajú. U nich sa môže posunúť najviac.
  5. Sledujte tempo alebo výkon v rovnakej farbe. S lepšou kondíciou v nej zvyčajne zvládnete rýchlejšie tempo alebo viac wattov. Zmena farby pri pôvodnom tempe či výkone o pokroku vypovedá menej.

Zdroje


Tep je pomôcka pri tréningu a nenahrádza odporúčanie lekára. Ak máte ochorenie srdca alebo užívate lieky, ktoré ovplyvňujú tep, dohodnite sa s lekárom, ako posudzovať intenzitu záťaže.

Sledujte svoje zóny naživo. Pre jednotlivcov je Pulz8 zadarmo.

← Všetky články Začať zadarmo